História obce

Podľa archeologických nálezísk z okolia Jalšovíka môžeme predpokladať, že okolie obce bolo osídlené už v predhistorickom období. Oblasť Hontu začali Slovania osídľovať približne v druhej polovici 6.storočia. O slovanskom osídlení nasvedčujú vykopávky z archeologického prieskumu okolitých obcí (napr. strieborné mince a strieborné šperky). Územie Jalšovíka bolo pravdepodobne súčasťou Veľkej Moravy. Po ovládnutí dnešného Slovenska maďarskými kmeňmi bolo ako súčasť Hontu začlenené do Uhorska. Lokalita Jalšovík patrila pod feudálne panstvo Bzovík, ktoré sa postupne stalo najväčším panstvom v Hontianskej župe. V dobe panovania kráľa Štefana II. v rokoch 1151 – 1181 patril chotár obce Jalšovík k majetku Bzovíckeho kláštora.

Prvá písomná zmienka o obci Jalšovík pochádza z roku 1418. Zaznamenaná je v diele Hont vármegye mohács előtt, ktorého autorom je maďarský historik István Bakács. Autor obec označuje názvom Jelsoukh, Jelsouk. Z roku 1446 sa zachovalo označenie obce Utraque Elsko = oba Jalšovíky, čo nasvedčuje tomu, že už v tomto roku bola súčasná obec Jalšovík rozdelená. Pomenovanie obce sa z ďalších rokov zachovalo nasledovne – z roku 1470 - Elsok, Felsewelsok, z roku 1488 - Jelsok a z roku 1526 - Elsok utraque. V diele historika Istvána Bakácsa sú uvedené mená poddaných: Jakub Wydek 1418, Peter a Michal Elsoky, Juraj Fazokas, Michael Kwezar, jeho syn Andrej, Ján Lewka 1470, Lucas Pethatowygh (Lukáš Petatovidž), Thomas Strabonowych(Tomáš Strabonovič) a Antonius Wydowych (Anton Vidovič) 1488. Pravdepodobne ide o najstaršie mená obyvateľov obce.

Z roku 1542 sa zachovalo označenie obce Dolný Jalšovík ako Also Alsok, z roku 1578 - Also Jalsok a z roku 1773 - Jalssovík. Časť obce Dolný Jalšovík tvorila v 17. storočí spoluvlastníctvo Bzovíckeho kláštorného panstva a bola v rukách rodín Szelényiovcov, Boriovcov a Balogovcov, ktoré toto spoluvlastníctvo nadobudli z titulu uplatnenia záložného práva.

Názov obce Horného Jalšovíka sa zachoval v podobe Felsew Alsok z roku 1542 a v roku 1578 mal podobu Felseo Jalsok. Podľa archívnych dokumentov obec zanikla koncom 16. storočia. Príčina zániku obce nie je známa. O jej opätovnom obnovení sa dozvedáme začiatkom 19. storočia, kedy sa spomína ako osada.

V období tureckej expanzie sa vroku 1552 Turci po víťaznej bitke pri Plášťovciach usadili v Honte a okupované územie, ktorého súčasťou boli aj obce Also Alsok a Felsew Alsok (Dolný Jalšovík a Horný Jalšovík) začlenili do Novohradského sandžaku.

Ťažké obdobie prežívali obyvatelia aj v čase 1. svetovej vojny. K armáde narukovalo desať mužov z obce. Dvaja naši občania zahynuli a z ostatných, ktorý sa po vojne do obce vrátili, štyria utrpeli vážne zranenia.

V období 2. svetovej vojny bola obec počas Vianoc 1944obsadená nemeckým vojskom. Vojaci pri ústupe podpálili päť obytných domov, pajty, strechu obytného domu a maštaľ. Na následky podmínovania explodovali dva mosty, cesta v závoze a obytný dom v Dolnom Jalšovíku. Jeden náš občan zahynul pri prevoze do nemocnice a jeden občan v Nemecku, kde bolo z obce odvlečených jedenásť mužov. Obec Jalšovík bola oslobodená dňa
28. februára 1945 vojakmi Červenej armády, príslušníkmi 228. vojenskej streleckej divízie. Dočasne na cintoríne v Jalšovíku boli pochované telá 27 ruských vojakov.